Kontrolou vo všeobecnosti rozumieme špecifický druh ľudskej činnosti, ktorej obsahom je porovnávanie daného a existujúceho stavu v určitej oblasti spoločenských vzťahov so stavom predpokladaným. Jej cieľom je zistiť príčiny, pre ktoré nie je daný stav identický so stavom predpokladaným, a súčasne stanoviť opatrenia, ktoré povedú k odstráneniu odchýlok a disproporcií. Uvedené možno aplikovať aj na vykonávanie daňovej kontroly. Daňová kontrola je kontrola uskutočňovaná v oblasti vyrubovania a vyberania daní. Predstavuje len jeden z prostriedkov, ktoré daňové právne predpisy daňovému úradu umožňujú použiť na správne zistenie dane alebo iných relevantných skutočností.
Proces zisťovania alebo preverovania skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo dodržiavanie daňových predpisov prostredníctvom vykonania daňovej kontroly sa má vykonávať len v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie jej účelu. Stupeň uvedenej právomoci je len na daňovom úrade, čo mu však dáva široký rozsah na posúdenie skutočnosti, čo je pre jej dosiahnutie dôležité a čo nie. Limitom takej právomoci je okrem relevantných ustanovení daňového poriadku1 najmä článok 48 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý deklaruje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Zároveň sa dbá na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.2
Daňová kontrola predstavuje zákonom ustanovený prípravný (t. j. preverovací alebo zisťovací) proces daňového úradu smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku (protokolu) so zachytením skutkových „de facto“ zistení, ktorý však nie je procesom meritórneho rozhodovania o daňovej povinnosti daňového subjektu. Daňový úrad je počas daňovej kontroly oprávnený na ukladanie širokého spektra procesných daňových povinností, čo predstavuje intenzívny a závažný zásah do právom chránenej individuálnej sféry daňového subjektu zo strany štátu prostredníctvom daňového orgánu.3Jedno z ďalších dôležitých a nezanedbateľných práv fyzických osôb v rámci daňovej kontroly je ochrana tzv. daňového tajomstva.4 Daňovým tajomstvom je informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získa pri správe daní. Daňové tajomstvo je povinný zachovávať každý, kto sa ho dozvedel, a môže byť použité len na plnenie úloh spojených s akýmkoľvek daňovým konaním, podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. Daňový úrad a ostatné orgány štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva sú povinné poučiť daňové subjekty a iné osoby o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo a o právnych dôsledkoch porušenia tejto povinnosti. Za daňové tajomstvo sa však nepovažuje informácia, ktorá bola alebo je verejne prístupná, a informácia o tom, či prebieha alebo prebiehala daňová kontrola alebo daňové exekučné konanie.
V prípade daňových kontrol fyzických osôb je najdôležitejším podkladom na správne rozhodnutie a obranu klienta daňové priznanie. V zmysle právnej úpravy existujú prípady podania okrem riadneho podania daňového aj tzv. opravné alebo dodatočné daňové priznania. Vyskytujú sa však aj prípady, keď daňový subjekt nepodá daňové priznanie. V takom prípade daňový úrad osobu vyzve na jeho podanie, ale ak fyzická osoba ani tak daňové priznanie nepodá, daňový úrad určí daň podľa pomôcok. Ak daňový subjekt po doručení oznámenia o začatí určovania dane podľa pomôcok podá daňové priznanie, daňový úrad ho môže použiť len ako pomôcku. Daňový úrad rovnako vyzýva daňový subjekt v prípade, ak má pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného daňového priznania alebo jeho príloh. V takom prípade vyzve daňový subjekt na ich odstránenie. Ak daňový subjekt neodstráni v lehote danej daňovým úradom nedostatky daňového priznania, ktoré majú vplyv na výšku dane alebo sumy, ktorú mal vykázať, daňový úrad vykoná u daňového subjektu daňovú kontrolu alebo vyrubí v skrátenom vyrubovacom konaní daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.
K daňovému priznaniu potrebujete aj doklady, ktoré sa odovzdávajú pri podaní daňového priznania ako prílohy. Sú to napríklad kópie všetkých potvrdení/dokladov o príjmoch fyzickej osoby zo zamestnania plynúcich zo zdrojov na území SR, zo zdrojov v zahraničí a o zaplatenom povinnom poistnom. Ak podávate typ B, odovzdáva sa aj doklad o iných príjmoch, napríklad z prevodu nehnuteľností, cenných papierov a podobne.
Zjednodušene povedané, daňovou kontrolou sa má zistiť, či boli priznané a riadne zdanené všetky legálne nadobudnuté príjmy, pričom základným kameňom takýchto preverovacích činností sú práve daňové priznania, ktoré majú predstavovať hodnoverný dôkaz o tom, kto má aké príjmy.
Prečo teda tak intenzívne poukazujeme na daňové priznania fyzických osôb a na definovanie toho, „čo to je daňová kontrola fyzických osôb“?
Daňové priznania fyzických osôb majú aj iný potenciál preverovania činností v štáte. Nie raz boli medializované informácie o tom, že určité osoby mali neprimerane veľký majetok v porovnaní k ich príjmom, ktoré deklarovali v daňových priznaniach. Prečo sa neuplatňuje jednoduchá rovnica, ktorou sa zistia príjmy fyzickej osoby z daňových priznaní a v prípade, ak ich majetok (peňažné prostriedky na bankových účtoch, nehnuteľnosti, autá a podobne) takým príjmom nezodpovedá, sa nevyvodí zodpovednosť? Čo s nelegálne získaným majetkom alebo príjmami z trestnej činnosti?
Štát má na hľadanie nových foriem odnímania majetku získaného z nelegálnych príjmov možnosť kontroly majetku fyzických osôb a jeho prírastku najmä z priznaných daní z príjmov fyzických osôb, majetkových priznaní či priznaní dane z nehnuteľností, akcií či podielov v rôznych podnikateľských subjektoch a z vkladov občanov v peňažných ústavoch. Na základe toho sa domnievame, že okrem kontroly riadneho odvedenia daní zo všetkých príjmov fyzických osôb majú daňové priznania fyzických osôb aj iný, veľmi ambiciózny zmysel, a to kontrolu a preverovanie, či príjmy nepochádzajú z trestnej činnosti.
Výsledkom preverovacích aktivít daňových úradov je teda porovnanie a preverovanie predpokladaného stavu so stavom deklarovaným v daňových priznaniach. V prípadoch, ak je otvorená daňová kontrola fyzickej osobe, je predpoklad, že pri uvedenom porovnaní vznikol rozpor a daňový úrad bude mať za cieľ tento rozpor odstrániť a podľa našich skúseností dorubiť vyššiu daňovú povinnosť. Fyzické osoby však majú nezanedbateľné spektrum práv, ktoré v daňovej kontrole musia byť dodržané a rešpektované. Daňové úrady tak majú povinnosť dbať pri svojej činnosti aj na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
1Napríklad § 3 ods. 1 a 2 Daňového poriadku. 2Napríklad lehoty na vykonanej daňovej kontroly, ktoré sú zákonnými lehotami, nie je možné predĺžiť a teda je neprípustné ich predĺženie nad zákonom stanovenú hranicu. K tomu pozri napríklad Uznesenie Najvyššieho súdu so sp. zn. 8Sžf/50/2016 zo dňa 12. decembra 2018. 3Daňová kontrola je teda svojou povahou procesom kontrolným, a nie rozhodovacím. Pozri aj Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky so sp. zn. I ÚS 238/06 zo dňa 16. decembra 2008. 4Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky so sp. zn. 1Sžf/91/2015 zo dňa 24. januára 2017.