Základné pojmy

Predtým ako sa pustíme do tejto problematiky, vysvetlime si základné pojmy:

Zdaniteľná osoba je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem. Táto osoba je daňovým subjektom, ktorý môže byť platca alebo neplatca DPH.

V prípade subjektu, ktorý nie je platcom DPH, sa postupuje rovnakým spôsobom, ako keby išlo o tuzemské dodanie tovaru. Tovar musí byť zdanený príslušnou sadzbou dane podľa zákona o DPH. A daň musí byť zahrnutá v rámci daňového priznania k DPH. Tovar je teda dodávaný za cenu vrátane dane.

Ak subjekt je platcom DPH, podmienkou dodania pri intrakomunitárnom obchode je registrácia pre DPH, tzn. že musí mať pridelené „identifikačné číslo pre DPH“ v krajinách EÚ.

Samozdanenie je proces, pri ktorom je platca DPH povinný uplatniť DPH v cene predaných tovarov a služieb. Zároveň má nárok na odpočet DPH z prijatých plnení; tento proces prebieha medzi dodávateľom a odberateľom. Výstup aj vstup DPH pri samozdanení vykoná tá istá osoba, t.j. odberateľ. Odperateľ prijíma od dodávateľa faktúru za dodaný tovar alebo služby avšak bez DPH, ktorú si je povinný sám vypočítať a odviesť štátu.

V Zákone o DPH (č. 222/2004 Z. z.) sa rozlišujú dva spôsoby nákupu zo zahraničia:

1. Intrakomunitárne obchody, ktoré predstavujú výmenu tovarov a služieb medzi krajinami EÚ. Ide o obchody, ktoré nepodliehajú DPH, nakoľko sa tu uskutočňuje tzv. samozdanenie. V tomto článku sa zaoberáme prevažne týmto spôsobom nákupu zo zahraničia.
2. Dovoz tovarov a služieb z tretích krajín, kde sa DPH platí ako zvyčajne.

Intrakomunitárne obchody

Pri dodaní tovaru medzi platiteľmi DPH je obchod predmetom dane v štáte dodávateľa, kde je oslobodený od DPH. Predmetom dane je aj v štáte odberateľa, kde vzniká povinnosť odviesť daň.

V prípade tohto typu obchodu pôjde o dodanie tovaru do iného členského štátu. Ide o tzv. zdaniteľné plnenie s nárokom na odpočet z dane (DPH). Tovar je teda dodávaný za cenu bez dane. Za dodaný tovar s nárokom na oslobodenie sa však považujú len také dodania, pri ktorých je tovar skutočne odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a je dodávaný osobe registrovanej k DPH v inom členskom štáte.

Platca, ktorý uplatní nárok na oslobodenie z titulu intrakomunitárneho plnenia, nesie dôkazné bremeno a je povinný preukázať splnenie podmienok na uplatnenie oslobodenia.

Obstarávateľ tovaru je povinný toto zabezpečenie, tzv. intrakomunitárnu akvizíciu riadne priznať a zdaniť príslušnou sadzbou DPH v rámci svojho daňového priznania k DPH. Sadzba DPH je daná na základe zákonov krajiny. Údaje s intrakomunitárnym plnením, ktoré je oslobodené od DPH, a údaje o intrakomunitárnej akvizícii platca uvádza v rámci svojho daňového priznania k DPH – súhrnný výkaz. Úlohou odberateľa je vykonať „samozdanenie“. K zdaňovaniu obchodu dochádza v štáte odberateľa*, t. j. v štáte konečného spotrebiteľa.

*Štát odberateľa je miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu, teda je to miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k odberateľovi. Ide o základné pravidlo určenia miesta nadobudnutia tovaru z iného členského štátu, ktoré je vždy v tom členskom štáte, kde sa preprava tovaru skončí.

Samozdanenie u odberateľa

Odberateľ si zo sumy tovaru alebo služby uvedenej bez DPH sám vypočíta DPH v platnej sadzbe (20%) a túto čiastku uvedie v daňovom priznaní pre DPH ako DPH na výstupe (ide o DPH, ktorú musí zaplatiť štátu).

Odberateľ, ktorý je platiteľom DPH – registrovaný pre DPH v zmysle Zákona o DPH si môže odpočítať DPH na vstupe; odpočítať daň na vstupe si môže z tovarov a služieb, ktoré nadobudol z iného členského štátu EÚ.

Princíp samozdanenia spočíva v tom, že odberateľ si sám vypočíta daň z nadobudnutia tovarov a služieb, uvedie ju v daňovom priznaní na vstupe a výstupe; to znamená, že odberateľ nezaplatí žiadnu daň dodávateľovi ani štátu, a tovar resp. službu nadobúda odberateľ bez DPH.

Samozdanenie u dodávateľa

Dodávateľ tovaru alebo služby nie povinný odviesť štátu daň; táto povinnosť vzniká odberateľovi; z uvedeného vyplýva, že povinnosť odviesť DPH sa stretne s právom odpočítať si zaplatenú DPH u jednej a tej istej osoby, t. j. odberateľa tovaru alebo služby.

V súčasnosti sa princíp samozdanenia – intrakomunitárne obchody v rámci platnej legislatívy uskutočňuje nielen medzi krajinami EÚ, ale aj v rámci tuzemských obchodov; jedná sa najmä o vybranú oblasť dodávky tovarov a služieb, ktorú presne určuje platný Zákon o DPH.

Pri plošnom zavedení mechanizmu samozdanenia na všetky dodania tovarov a služieb by sa žiadna daň medzi podnikateľmi nefakturovala, a až posledný podnikateľ v distribučnom reťazci by vyfakturoval daň konečnému spotrebiteľovi. V takom prípade by sme tu však už nemali DPH, ale daň z maloobchodného predaja (retail sales tax).

Legislatíva EÚ nedovolí plošne zavedenie samozdanenia medzi podnikateľskými subjektami a dôvodom sú zlé skúsenosti pri výbere dane z maloobchodného predaja v 60. a 70. rokoch minulého storočia. DPH sa vyberá postupne na všetkých stupňoch výrobného a distribučného reťazca od všetkých zapojených podnikateľov – platcov DPH. Pri dani z maloobchodného predaja za odvedenie celej dane do štátneho rozpočtu zodpovedá posledný podnikateľ v distribučnom reťazci.

Ak máte akékoľvek otázky ohľadom samozdanenia alebo iných daňových či účtovných vecí, neváhajte nám napísať na taxlaw@taxlaw.sk. Alebo nás sledujte na našom FB aby vám žiadne novinky neunikli. Sme daňoví advokáti z Taxlaw, ktorí Vám prinášajú slobodné podnikanie. Aby ste robili to, čo Vám ide najlepšie.

The post Samozdanenie a intrakomunitárny obchod: Jednoduchý pohľad na DPH v medzinárodnom obchode appeared first on Taxlaw.

Koho sa táto zmena týka?

Tento zákon ovplyvňuje nielen zamestnancov pracujúcich v pracovnom pomere, ale týka sa i práce vykonávanej na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru tzn. i dohôd o vykonaní práce, dohôd o pracovnej činnosti a dohôd o brigádnickej práci študentov.

Čo tento zákon mení? Aké príplatky môžete dostať?

Novela Zákonníka práce zvyšuje sumu mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu a v nedeľu, nočnú prácu, sumu mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce a sumu náhrady za pracovnú pohotovosť na pracovisku. Okrem toho taktiež mení filozofiu výpočtu týchto súm.

Dané mzdové zvýhodnenia sú v súčasnosti určené pevnou čiastkou a to,

• za hodinu práce v sobotu je momentálne mzdové zvýhodnenie dané vo výške 1,79eur,
• za hodinu práce v nedeľu zamestnanci v súčasnosti dostanú zvýhodnenie vo výške 3,58eur,
• za hodinu nočnej práce je udelená fixná suma v hodnote 1,43eur a pri rizikovej práci 1,79eur.

Avšak po implikácii nasledovného zákona od 1. júla tohto roka, sú tieto zvýhodnenia naviazané na sumu minimálnej mzdy za hodinu podľa osobitného predpisu, a to nasledovne:

• za hodinu práce v sobotu bude mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 50% minimálnej hodinovej mzdy, resp. v osobitnom prípade najmenej v sume 45 %.
• za hodinu práce v nedeľu bude mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100% minimálnej hodinovej mzdy, ak je práca v nedeľu vykonávaná pravidelne najmenej 90% minimálnej hodinovej mzdy.
• za nočnú prácu bude mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 40% minimálnej hodinovej mzdy, ak ide o rizikovú prácu najmenej v hodnote 50% minimálnej hodinovej mzdy.

Aká je minimálna mzda pre rok 2023?

Minimálna mzda pre aktuálny kalendárny rok bola ustanovená Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, a to oznámením č. 300/2022 Z. z., ktoré určuje:

• mesačnú minimálnu mzdu 700eur pre zamestnancov odmeňovaných mesačne
• hodinovú minimálnu mzdu 4,023eur za každú odpracovanú hodinu

Na základe takto stanovenej minimálnej mzdy sa pomocou danej percentuálnej sadzby každému zamestnancovi sa vyrátajú jeho príplatky za prácu v neštandardný čas.

Zdroje : https://www.ip.gov.sk/nove-sumy-mzdovych-zvyhodneni-od-1-juna-2023/

Neváhajte nás kontaktovať a písať nám Vaše otázky i dotazy na taxlaw@taxlaw.sk. 

Spracovala Brigita Vachová

The post Nové príplatky za prácu: Mzdové zvýhodnenie platné od 1. Júna 2023 appeared first on Taxlaw.

Due diligence je možné vykonať v rôznych oblastiach. Najčastejšie z právneho, finančného a daňového pohľadu. 

• Právne due diligence – prieskum z právneho pohľadu. Pomáha identifikovať obmedzenia firmy, jej povinnosti či skryté záväzky. A to na základe previerky zhotovených zmlúv a právnych dokumentov. To nám pomôže predchádzať pokutám z nedodržania zmluvných podmienok. 
• Finančné due diligence – tento prieskum kladie dôraz predovšetkým na analýzy čistého dlhu, normalizovaného zisku (EBITDA) či pracovného kapitálu. Aby sme zaistili aktualitu informácií a lepší prehľad, je potrebné sledovať 2 až 3 finančné roky. Dané informácie sú vo výsledku dôležité pre účely kalkulácie kúpnej ceny. Rovnako zodpovedajú otázky finančného due diligence. A to napríklad, aká je úroveň zisku a cash flow alebo či má firma dostatočný pracovný kapitál. 
• Daňové due diligence – zvyčajne sa vyhodnocuje spolu s finančným due diligence. Je to previerka daňových povinností v súlade s daňovou legislatívou. Pre zabezpečenie správnosti tejto kontroly môžu investori vyžadovať previerku resp. informácie až do 5 rokov retrospektívne.

Ako nakoniec vyzerá výsledok tejto previerky a čo sa z neho môžeme dozvedieť?

Na základe prieskumu due diligence sa následne vytvorí report. Tento report prehľadne opíše informácie zistené na základe analýz. Zároveň i zhodnotí riziká, ktoré je potrebné zvážiť pred investíciou či kúpou. Okrem záujmov firmy, je rovnako dôležitý i pre banky či poisťovne zúčastnené na akvizičnom konaní.

Z výsledného reportu môžeme zistiť:

• Aká bola ziskovosť v sledovaných obdobiach. Či je udržateľná a či sa situácia nezmenila na základe straty dôležitých klientov, odoberateľov či dodávateľov.
• Môžeme posúdiť, či nebolo problematické tieto informácie zistiť. Rovnako, či dáta a odpovede medzi sebou navzájom súhlasia. A následne, či by sme nemali prehodnotiť našu dôveru v spoločnosť o ktorú sme mali záujem.
• Na základe daného reportu vieme odhaliť i personálne problémy, skryté dlhy či súdne spory.

Tieto fakty vedia ovplyvniť výslednú zmluvu, či atraktivitu druhej strany pre investora alebo kupujúceho. Proces due diligence môže zainteresovaným stranám pomôcť zhodnotiť všetky riziká a ušetriť čas i peniaze. Z tohto dôvodu je nezastupiteľný v dôležitých firemných rozhodnutiach.

Zaujímavosť: Počuli ste už o povolaní súvisiacom s due diligence? 

Vytváraním podobných reportov sa zvyčajne zaoberajú právnici, účtovníci alebo finanční analytici. Avšak, často sú hľadaní i pracovníci s bližším zameraním priamo na pozíciu ‘‘due diligence špecialista‘‘, teda odborníci na tento proces. Takýchto pozícií nie je veľa a sú často poskytované väčšími firmami. No o to lepšie ohodnotenie zahŕňajú. Títo špecialisti väčšinou pracujú pre jednu zo strán, ale môžu byť i nezávislí a najatí aby poskytli objektívne posúdenie transakcie. Preto ak Vás baví práca v oblasti financií, práva či analýza dát a chcete sa stať jedineční vo svojom odbore, kariéra v oblasti due diligence ponúka skvelú príležitosť.

Ocitla sa i Vaša firma pred dôležitým rozhodnutím a chcete si pomocou due diligence preveriť druhú stranu? I s týmto si vie Taxlaw consult poradiť. Neváhajte nás kontaktovať pre akékoľvek bližšie informácie. 

Zdroj:https://www.pwc.com/sk/sk/odborne-clanky/co-je-due-diligence-a-ake-informacie-by-malo-obsahovat.html

Článok spracovala Brigita Vachová.

The post Čo je to due diligence? Vyhnite sa nečakaným prekvapeniam! appeared first on Taxlaw.

Pre viac informácií nás neváhajte kontaktovať. Sledujte nás aj na našom FB, aby Vám nič neuniklo.

The post Kedy vzniká nadmerný odpočet DPH? appeared first on Taxlaw.