Nevydali sme, sme predsa advokáti, a to, čo si u nás klient uloží, je chránené.  Nezostávalo teda nič iné, ako brániť klienta telom, nielen zákonom. Represívna zložka použila všetky nástroje nátlaku, zastrašovania a vulgarizmu. Nepomohlo.

Treba vždy myslieť na klienta aj na zákon. Jediný, kto môže zbaviť advokáta mlčanlivosti, je klient. V takejto situácii ešte možno pripomenúť aj § 23 ods. 3 zákona o advokácii, podľa ktorého advokát musí dodržať mlčanlivosť, teda nevydať spis, aj keď ho klient tejto mlčanlivosti zbavil. Môže tak urobiť vtedy, keď usúdi, že takéto konanie by bolo v neprospech klienta.

Klientov teda chránime maximálne, dokonca niekedy aj proti ich vôli,  pre ich dobro.

Možno by ešte bolo dobré vysvetliť predchádzajúce riadky, ak by sa niekomu zdali absurdné. Ide práve o situácie, keď klient zbaví advokáta mlčanlivosti, ale bez predošlej porady s advokátom. Je to prirodzené, lebo nie každý si musí uvedomovať všetky konzekvencie a hrozby, ktoré z toho môžu vyplynúť. A práve preto je tu § 23 ods. 3, keď advokát sám posúdi všetky okolnosti a nie je viazaný jednostranným prejavom vôle klienta. Inak povedané, na zbavenie mlčanlivosti musí byť dohoda medzi klientom a advokátom.

The post Advokát chráni klienta aj pred samotným klientom appeared first on Taxlaw.

Tieto dva postupy sú všeobecne známe podnikateľskej obci, odborníkom, ako aj správcom dane. Pre každý prípad platí spoločné, že v oboch prípadoch o vzniku a priznaní práva na status platiteľa dane z pridanej hodnoty rozhoduje správca dane. V rozhodnutí správca uvedie deň, keď vznikla povinnosť, a odkedy je platiteľ dane registrovaný ako platiteľ dane. Správca dane teda rozhodne konštitutívne a sám určí, kedy zdaniteľnej osobe prizná toto právo.

Menej známa skutočnosť je tá, že zákon predpokladá aj situácie, keď sa zdaniteľná osoba stane platiteľom dane z pridanej hodnoty ex lege a správca dane je povinný toto akceptovať. V týchto prípadoch je správca dane povinný zaevidovať túto skutočnosť a nemá právo rozhodovať konštitutívne, skutočnosť len deklaruje.

Takýmto prípadom je situácia, keď právnická alebo fyzická osoba nadobudne v tuzemsku hmotný majetok, nehmotný majetok v rámci nadobudnutého podniku alebo jeho časti platiteľa tvoriacej samostatnú organizačnú zložku podľa všeobecného predpisu, a to odo dňa nadobudnutia podniku alebo jeho časti.

Platiteľom dane z pridanej hodnoty sa teda stane zdaniteľná osoba, ktorá od iného platiteľa dane z pridanej hodnoty nadobudne podnik alebo jeho časť, a to dňom nadobudnutia podniku alebo jeho časti.

Túto skutočnosť je následne zdaniteľná osoba povinná oznámiť do 10 dní správcovi dane, ktorý je povinný vydať osvedčenie o registrácii pre daň.

Odlišnosť registrácie ex lege je aj tá, že na takúto registráciu sa nevzťahujú ustanovenia o zložení zábezpeky na daň, ktorá je pri dobrovoľnej a povinnej registrácii v rozmedzí od 1000 eur do 500 000 eur. Pri vzniku statusu platiteľa dane ex lege nie je možné rozhodovať o zábezpeke a správca dane nemôže zábezpeku vyrubiť.

Prax, ako aj judikatúra ukazuje, že registrácia ex lege vyvoláva problémy, a preto je potrebné si tento postup rozobrať detailne z hľadiska práva hmotného, ako aj procesného, sledujúc pritom hospodársky účel a cieľ.

Základným predpokladom je nadobudnutie podniku alebo jeho časti. Pojem podnik definuje zákon č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník, ktorý v § 5 definuje pojem podnik:

„Podnikom sa na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.“

Podnik v právnom poriadku Slovenskej republiky chápeme teda ako predmet právnych vzťahov, nie ako subjekt. Tento môže byť predmetom súkromnoprávnej dispozície. Súkromnoprávnu dispozíciu s podnikom chápeme predaj podniku alebo jeho časti, vklad podniku alebo jeho časti do spoločnosti, v rámci ktorej sú súčasťou prevodu aj záväzky súvisiace s podnikom.

Predaj podniku je odlišná transakcia od prevodu obchodného podielu v obchodnej spoločnosti. Podnik je samostatná hromadná vec, ktorú keď obchodná spoločnosť predá či prevedie na inú osobu, nedochádza k žiadnej zmene vlastníckej štruktúry predávajúceho či kupujúceho.

Dôležité je presné vymedzenie a definovanie podniku či jeho časti. V dobe cloudových štruktúr, virtuálnej meny a IT technológií nastávajú situácie, že je podnik len ťažko fyzicky uchopiteľný. Podstatou podniku je vo väčšine práve to nehmotné, ktoré zdaniteľná osoba prevádza na inú zdaniteľnú osobu ako základ podnikania, resp. ako to, čo zo súboru vecí robí samostatný organizačný celok.

Podnik alebo jeho časť nadobudne zdaniteľná osoba na základe zmluvy o predaji podniku podľa Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník predpisuje pre zmluvu o predaji podniku písomnú formu a overené podpisy zmluvných strán.

Na platnosť zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti sa nevyžaduje intabulácia do akéhokoľvek registra, ktorá by mala konštitutívne účinky. Podľa § 488 Obchodného zákonníka osoba zapísaná v obchodnom registri navrhne zápis tohto predaja uverejniť v obchodnom registri, táto povinnosť však nemá žiaden vplyv na platnosť či účinnosť zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti.

Častá argumentácia správcu dane o neregistrácii zmluvy o predaji podniku v obchodnom registri je bez právnej opory.

Dňom platného uzatvorenia zmluvy o predaji podniku medzi platiteľom dane ako predávajúcim a zdaniteľnou osobou ako kupujúcim sa tento stáva platiteľom dane z pridanej hodnoty. Túto skutočnosť je následne zdaniteľná osoba povinná oznámiť správcovi dane.

Správca dane preverí a porovná skutkový stav s údajmi v oznámení a dokladoch, a ak sú údaje v oznámení a v dokladoch pravdivé a správne, zaregistruje platiteľa, vydá mu osvedčenie a pridelí identifikačné číslo ku dňu nadobudnutia podniku.

Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí 3Sžf/71/2014 zo dňa 4.8.2015 konštatuje k predmetnému postupu:

„Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že platiteľom dane sa stáva zdaniteľná osoba ex lege, teda mimo rozhodnutia. Ide tu o obdobný princíp, ako je vykonanie zápisu záznamom v katastri nehnuteľností.“

Ak by správca dane zistil nesúlad oznámenia a predložených dokladov, alebo vyvráti predkladané skutočnosti ako nepravdivé, vydá rozhodnutie, ktorým odmietne registráciu. Voči takémuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať a podlieha následne preskúmaniu súdom. Správca dane musí rozhodnutie riadne odôvodniť a za žiadnych okolností nesmie postupovať na škodu zdaniteľnej osoby. Pri zdôvodnení rozhodnutia musí postupovať v súlade s riadne zisteným skutkovým stavom, ako aj v súčinnosti so zdaniteľnou osobou. Rozhodnutie sa vydáva len v prípade odmietnutia, ktoré nesmie byť nedôvodné.

Keďže voči rozhodnutiu o odmietnutí registrácie ex lege sa nemožno odvolať, správca dane musí toto rozhodnutie dôsledne precizovať, pretože ide o zásah do základných hospodárskych práv a v opačnom prípade by išlo o nezákonný zásah do práv zdaniteľnej osoby a súd by rozhodnutie zrušil pre nezákonnosť.

The post Vznik platiteľa dane z pridanej hodnoty bez rozhodnutia daňového úradu – ex lege appeared first on Taxlaw.

Pri daňovej kontrole je spravidla prítomný daňový subjekt či účtovník na jednej strane a na strane druhej zamestnanec správcu dane. Toto personálne zloženie dáva základ ekonomickej fundovanosti. To znamená, že proces daňovej kontroly sa riadi väčšinou ekonomickými reáliami.

Keď na jednej aj druhej strane „sedí“ ekonóm, kto zaručí, že sa bude precízne dodržiavať zákon?

V našej advokátskej praxi sme absolvovali nespočetné množstvo daňových kontrol a zistili sme, že často sa zákon opomína a výsledky daňovej kontroly sú niekde mimo, len nie v intenciách zákona.

S dodávateľom sa nemožno skontaktovať, odberateľ neexistuje alebo v jednom konaní sme dokonca zistili, že obchod je fiktívny. Toto sú veľmi časté dôvody, keď správca dane konštatuje porušenie zákona a podnikateľa označí za nie príliš seriózneho, resp. často ho rovno vyhlási za daňového podvodníka.

Ak sa daňový subjekt voči takto „ustálenému“ záveru neohradí alebo sa nesnaží správcu dane korigovať vo svojej extenzite, z rozhodnutia je právoplatné rozhodnutie a máme na svete, čierne na bielom, potvrdenie, ktorým sa z podnikateľa odrazu stane daňový podvodník.

Môže vám toto správca dane urobiť? Môže, pretože právo slúži „len“ tomu, kto o svoje právo dbá!

Ako advokáti namietame postup správcu dane, namietame a vyvraciame zásahy daňovej kobry a zväčša úspešne. 

Ak sa správca dane vyjadrí o niekom, že je to daňový podvodník alebo spáchal trestný čin, netreba sa zľaknúť, nemá na to právo. Jediný, kto to môže konštatovať, je predsa súd, a nie správca dane.

Najznámejší pojem z oblasti daní, ktorý už takmer zľudovel, je „vratka DPH“ alebo familiárne „vratka“. V súčasnosti je už hneď každému podozrivé, ak niekto inštitút vratky alebo vratku DPH uplatní, akoby to signalizovalo, že niečo nie je v poriadku. Skutočnosť je však niekde inde, je to legitímny inštitút uplatňovania daní. Každému podnikateľovi sa stane, že v niektorom období má väčšie náklady ako výnosy. Preto ho treba hneď likvidovať?

Zasa tu len narážame na ignorovanie zákona. Ako advokáti stojíme pri našich klientoch ako strážni psi zákonnosti. Je veľmi dôležité, aby pri každom úkone bol dodržaný zákon – pri miestnom zisťovaní či prerokovaní protokolu. Dokonca aj pri výsluchoch. 

Ako advokáti sme prítomní pri každom úkone. Nestačí nám len názor správcu dane, že vypočul takú a takú osobu a podľa toho vie, o čom bol ten daný obchod.

Prečo sme nemali aj my právo byť pri takom výsluchu? Ako vieme, čo tá osoba skutočne povedala? Prečo sme nemali právo aj my sa pýtať, keď toto právo nám dáva zákon?

Prečo má podnikateľ trpieť za to, keď si jeho dodávateľ alebo odberateľ neplní povinnosti voči štátu?

Správca dane nemôže konštatovať vaše pochybenie len preto, že pochybil iný subjekt. Kriminálny úrad finančnej správy, a.k.a. KUFS, nemôže len tak vtrhnúť k vám do firmy a prehrabávať sa v dokladoch, v akých si zmyslí.

Práve tento zákonný rozmer v procese daňovej kontroly chýba, a ak podnikateľ na zákonnosť voči sebe nedbá, môže sa ľahko stať daňovým podvodníkom na základe rozhodnutia štátu.

The post Ako vyrobiť daňového podvodníka appeared first on Taxlaw.