Dlhodobo sa venujeme daniam a účtovným konzekvenciám. Stretávame sa so zaujímavými obchodmi aj klientmi. V poslednom období sme však svedkami veľmi zvláštnych praktík orgánov štátnej správy.
Dňa 15.5.2019 k nám s veľkou pompou nabehli z Kriminálneho úradu finančnej správy – KUFS alias daňová kobra. K nám, teda priamo do advokátskej kancelárie. Vulgárne a nátlakovo sa domáhali klientskeho spisu, bez akéhokoľvek upozornenia a ohlásenia. Samozrejme, nepochodili. Klient by nám predsa nemohol dôverovať, ak sme sa v takýchto situáciách zľakli a spis vydali. Takže niekoľkočlenný tím daňovej kobry nám obkľúčil budovu, vbehol k nám do kancelárie a advokát vydaj!!!
Nevydali sme, sme predsa advokáti, a to, čo si u nás klient uloží, je chránené. Nezostávalo teda nič iné, ako brániť klienta telom, nielen zákonom. Represívna zložka použila všetky nástroje nátlaku, zastrašovania a vulgarizmu. Nepomohlo.
Treba vždy myslieť na klienta aj na zákon. Jediný, kto môže zbaviť advokáta mlčanlivosti, je klient. V takejto situácii ešte možno pripomenúť aj § 23 ods. 3 zákona o advokácii, podľa ktorého advokát musí dodržať mlčanlivosť, teda nevydať spis, aj keď ho klient tejto mlčanlivosti zbavil. Môže tak urobiť vtedy, keď usúdi, že takéto konanie by bolo v neprospech klienta.
Klientov teda chránime maximálne, dokonca niekedy aj proti ich vôli, pre ich dobro.
Možno by ešte bolo dobré vysvetliť predchádzajúce riadky, ak by sa niekomu zdali absurdné. Ide práve o situácie, keď klient zbaví advokáta mlčanlivosti, ale bez predošlej porady s advokátom. Je to prirodzené, lebo nie každý si musí uvedomovať všetky konzekvencie a hrozby, ktoré z toho môžu vyplynúť. A práve preto je tu § 23 ods. 3, keď advokát sám posúdi všetky okolnosti a nie je viazaný jednostranným prejavom vôle klienta. Inak povedané, na zbavenie mlčanlivosti musí byť dohoda medzi klientom a advokátom.