O daniach - Taxlaw

Daňová amnestia – zaplať a máš pokoj? Nie vždy je to také jednoduché

lukas — Mon, 12 Jan 2026 07:11:59 +0000

Na prvý pohľad ide o atraktívnu príležitosť – každý, kto má nedoplatok na dani, ho môže teraz uhradiť bez sankcií, pokút či úrokov z omeškania. Mnohí podnikatelia preto môžu mať pocit, že je najrozumnejšie jednoducho zaplatiť a uzavrieť tým nepríjemnú kapitolu.

Lenže nie vždy je to také jednoznačné. Nie každý daňový nedoplatok totiž vznikol oprávnene.

Prečo sa oplatí preveriť, čo vlastne platíte

Daňová amnestia je dobrovoľná – a preto je rozumné urobiť si pred zaplatením dôkladnú právnu kontrolu. Existujú aj technické či administratívne situácie, kedy môže vzniknúť „nedoplatok“ automaticky – napríklad z dôvodu nesprávneho zaúčtovania, nepresného prepojenia systémov alebo chybnej komunikácie medzi daňovníkom a úradom. V takých prípadoch sa môže zdať, že máte dlh, hoci v skutočnosti ide len o administratívnu nezrovnalosť.

Odporúčame, aby si každý podnikateľ pred uhradením akéhokoľvek daňového nedoplatku nechal overiť, či ide o reálny dlh, alebo len o chybu v systéme.

Ako funguje naša analýza

Za cenu od 200 € (vrátane DPH) naši odborníci:

preveria, či váš údajný nedoplatok vznikol oprávnene,
zhodnotia všetky dostupné dokumenty a postupy Finančnej správy,
a odporučia najvýhodnejší ďalší postup pre vašu firmu.

Ak zistíme, že Finančná správa pochybila, vieme vás priamo zastupovať a brániť vaše práva pred daňovým úradom. Zároveň dohliadneme na to, aby ste v rámci amnestie zaplatili skutočne len istinu – bez neoprávnených úrokov či sankcií navyše.

Odbornosť, ktorá šetrí peniaze

Naše právne analýzy predstavujú odborné odporúčania, ktoré vám pomôžu zorientovať sa v zložitých daňových otázkach. Konečné rozhodnutie, ako s nimi naložíte, zostáva výlučne na vás – no vďaka našej pomoci budete mať istotu, že konáte informovane a v súlade so zákonom.

V prípade záujmu o službu Právna kontrola daňovej amnestie využite kontaktný formulár nižšie.

Kontaktujte nás pre záchranu podnikania

Garantujeme absolútnu mlčanlivosť od prvého telefonátu.

JUDr. Ing. Peter Slávik, PhD

CEO & advokát

Prosím zadajte vaše meno.

Prosím zadajte vašu emailovú adresu.

Prosím zadajte vaše telefónne číslo.

Prosím zadajte názov vašej spoločnosti.

Prosím zadajte vašu správu.

Súhlasím so spracovaním osobných údajov.

Prosím súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Odosielam …

Taxlaw – slobodné podnikanie začína spravodlivosťou

Advokátska kancelária Taxlaw už roky stojí po boku podnikateľov, ktorých zastupujeme v daňových sporoch, pri daňových kontrolách či pri bežnej právnej správe podnikania. Našim cieľom je, aby ste sa mohli naplno venovať svojmu biznisu, zatiaľ čo my dohliadneme na to, aby vaše dane a právne povinnosti boli pod kontrolou.

Ak si prajete mať úplný pokoj od Finančnej správy a istotu, že platíte len to, čo naozaj musíte, ozvite sa nám ešte dnes.
Taxlaw – slobodné podnikanie bez zbytočných obáv.

The post Daňová amnestia – zaplať a máš pokoj? Nie vždy je to také jednoduché appeared first on Taxlaw.

Daňová kontrola: Čo robiť v prípade, ak o vás rozhodol daňový úrad nezákonne?

lukas — Mon, 12 Jan 2026 06:59:15 +0000

Nie každá jej daňová kontrola je oprávnená, a nie každé rozhodnutie je v súlade so zákonom. V tomto článku sa dozviete, čo by ste mali robiť, ak o vás daňový úrad rozhodol nezákonne.

Predstavte si situáciu:

Ste podnikateľ a daňový úrad vás v rámci vášho podnikania dorubil na dani, poprípade vám odoprel právo na odpočítanie dane. Túto skutočnosť ste sa vy dozvedeli z dokumentu rozhodnutia alebo protokolu o daňovej kontrole. Zároveň sa z tohto dokumentu dozvedáte, že daňový úrad tak konal na základe zistenia pochybenia u vášho dodávateľa, subdodávateľa alebo odberateľa.

Pýtate sa, uhradiť alebo neuhradiť?

Tu je dôležité na chvíľu zastaviť a uvedomiť si, čo sa v skutočnosti stalo. Daňový úrad v rámci vykonávania daňovej kontroly zistil pochybenie u vášho odberateľa alebo dodávateľa. Môžeme povedať, že daňový úrad vykonal výsluch alebo miestne zisťovanie.

Ak však takéto niečo vykonal, tak podľa §45 ods.1 písmena D máte vy plné právo o takomto úkone vedieť. Máte právo o ňom vedieť preto, aby ste sa mohli vyjadriť k forme vykonania tohto dôkazu ako aj k jeho obsahu. To vám musí daňový úrad umožniť. Keď vám to neumožní, tento dôkaz nemôže považovať za zákonne vykonaný a následné rozhodnutie na základe tohto dôkazu je nezákonné. Čiže správca dane v tomto prípade absolútne porušil vaše práva a snaží sa vás dorubiť.

Inými slovami, ide vám odčerpať prostriedky z vášho podnikania na základe nezákonného dôvodu.

Odporúčanie

Ak v ruke držíte rozhodnutie daňového úradu, s ktorým sa nestotožňujete alebo ktorému nerozumiete, tak vedzte, že nie ste sami. Je úplne na mieste skontrolovať, či daňový úrad dodržal vaše práva a nie ste trestaný nezákonne.

V takomto prípade je tu pre vás advokátska kancelária Taxlaw. Ak máte právny problém ohľadom daní či účtovníctva alebo vám hrozí daňová kontrola bezprostredne nás kontaktujte. My prevezmeme vaše zastúpenie a budeme za vami stáť až do posledného odseku zákona a vášho ústavného práva. Pretože spravodlivosť je pre nás na prvom mieste.

The post Daňová kontrola: Čo robiť v prípade, ak o vás rozhodol daňový úrad nezákonne? appeared first on Taxlaw.

Získajte dôveru vo váš biznis! Ako si zlepšiť reputáciu a čo je index daňovej spoľahlivosti?

lukas — Mon, 12 Jan 2026 06:46:01 +0000

Čo je to index daňovej spoľahlivosti?

Index daňovej spoľahlivosti je projekt vytvorený finančnou správou Slovenskej Republiky. Jeho cieľom je posilniť dobrovoľné plnenie daňových povinností daňových subjektov. To sa snaží docieliť práve zavedením určitých odmien a benefitov za zodpovedné plnenie si týchto povinností.

Podobný motivačný systém je zavedený i v krajinách ako Estónsko, Litva či Maďarsko.

Index je určovaný na základe kritérií, ktoré upravuje vyhláška Ministerstva financií SR. Hodnotenie týchto kritérií vykonáva finančná správa SR. Za zodpovedné plnenie sa v tomto ohľade považuje podávanie daňových priznaní, spolupráca pri daňovej kontrole či napríklad včasné riešenie platobnej neschopnosti. Plnením si týchto ale i iných povinností by daňový subjekt nemal dosiahnuť negatívne hodnotenie. V prípade nesúhlasu s hodnotením má nárok podať námietku do 15 dní od jeho vystavenia finančnou správou.

Koho sa toto hodnotenie týka?

Medzi hodnotené subjekty finančnou správou sa zaraďujú predovšetkým podnikatelia. Patria sem právnické osoby, ktoré majú príjmy z podnikania, alebo fyzické osoby s príjmami z podnikania alebo z inej zárobkovej činnosti. Tieto osoby však musia byť registrované na daň z príjmov aspoň 2 roky pred 31.12. toho roku v ktorom bude hodnotenie vykonané. Zároveň nesmie byť prerušená registrácia na daň z príjmov. Okrem toho sa tieto osoby nemôžu nachádzať v konkurze či v likvidácii.

Toto hodnotenie rozdeľuje daňové subjekty do nižšie uvedených kategórií. Subjekty sa do týchto kategórií rozdeľujú podľa počtu dosiahnutých bodov. Body sú prideľované na základe závažnosti či dĺžky porušenia ich daňových povinností.

Vysoko spoľahlivé subjekty majú pridelených najviac 10 bodov a musia splniť podmienku ekonomického ukazovateľa (vypočítaná efektívna daňová sadzba je vyššia ako hraničná hodnota efektívnej daňovej sadzby).
Spoľahlivé subjekty sú tie, ktoré majú pridelených viac ako 10 bodov ale menej ako 25 bodov, alebo majú do 10 bodov ale nespĺňajú podmienky ekonomického ukazovateľa.
Medzi menej spoľahlivé patria tie, ktoré majú viac ako 25 bodov.

Prečo je to dôležité?

Keďže cieľom indexu daňovej spoľahlivosti je predovšetkým motivovať k plneniu si svojich daňových povinností, finančná správa zaviedla systém odmeňovania spoľahlivých a vysoko spoľahlivých subjektov. Tieto subjekty sú odmenené prostredníctvom rôznych benefitov poskytovaných finančnou správou. Daňové subjekty hodnotené ako menej spoľahlivé sa finančná správa následne snaží motivovať nielen nemožnosťou využívať daňové benefity ale i nasledujúcimi obmedzeniami.

Medzi obmedzenia vzťahujúce sa na nespoľahlivé daňové subjekty patrí skrátená lehota 8 dní na splnenie si určitých povinností súvisiacich s vykonávanou daňovou kontrolou, vyrubovacím konaním alebo miestnym zisťovaním. Na základe odôvodnenej žiadosti je však možné túto lehotu predĺžiť.

Okrem toho, na nespoľahlivé subjekty nepriamo súvisí i nemožnosť využívať benefity pre spoľahlivé a vysoko spoľahlivé subjekty, rovnako ako riziko straty dôvery a poškodenia reputácie. Toto riziko vyplýva zo zverejnenia zoznamu nespoľahlivých subjektov, ktorý finančná správa sprístupní na svojej stránke.

Medzi benefity poskytované spoľahlivým a vysoko spoľahlivým daňovým subjektom patria napríklad:

Vyhovenie žiadosti o platenie preddavkov na daň z príjmov právnických osôb / fyzických osôb / na daň z motorových vozidiel, inak v odôvodnených prípadoch v súlade so žiadosťou subjektu pri rešpektovaní príslušných zákonných ustanovení.
Vydanie potvrdenia o stave osobného účtu v lehote do 15 dní.
Uprednostnenie iných úkonov na zabezpečenie úhrady daňového nedoplatku pred začatím daňového exekučného konania.
Vyhovenie žiadosti o súhlas nakladať s predmetom záložného práva pri rešpektovaní podmienok určených správcom dane.
Uprednostnenie výkonu miestneho zisťovania pred daňovou kontrolou pre účely preverenia nároku na vrátenie nadmerného odpočtu.
Dohodnutie miesta výkonu daňovej kontroly s daňovým subjektom.
Vrátenie spotrebnej dane v zákonom stanovenej lehote bez vykonania daňovej kontroly, ak uplatnený nárok na vrátenie spotrebnej dane nie je vyšší ako 1 000 eur.

Príklad benefitov, ktoré sú poskytované len vysoko spoľahlivým objektom:

Určenie lehoty najmenej 15 dní vo výzve v súvislosti s vykonávaním daňovej kontroly alebo výkonom miestneho zisťovania podľa § 27 ods. 1 daňového poriadku.

Zníženie úhrady za vydanie záväzného stanoviska na polovicu.
Vyhovenie žiadosti o povolenie platenia dane alebo daňového nedoplatku v splátkach v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok.
Vyhovenie žiadosti o povolenie odkladu platenia dane alebo daňového nedoplatku v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok.

Kompletný zoznam benefitov zo stránky finančnej správy nájdete na nasledujúcich odkazoch:

Zverejňovanie zoznamu na webovej stránke finančnej správy môže mať pozitívny vplyv na motiváciu k plneniu si daňových povinností, no rovnako ovplyvní reputáciu daňových subjektov. Označenie za nespoľahlivého daňovníka môže spôsobiť výraznú stratu reputácie či dôvery na trhu. Preto by malo byť dosiahnutie pozitívneho hodnotenia v rámci záujmu jednotlivých podnikateľov. Pre získanie spoľahlivosti je dôležitá korektná správa daní v súlade so zákonom, a zodpovedný prístup k svojím povinnostiam voči štátu. Z tohto dôvodu sa odporúča zveriť vaše dane či účtovníctvo do rúk odborníkov.

Taxlaw poskytuje správu Vašich daní, komunikáciu s daňovým úradom, či odborné daňové poradenstvo. Pomôžeme Vám zlepšiť index daňovej spoľahlivosti a tým z vás urobiť dôveryhodných podnikateľov na trhu.

V prípade akýchkoľvek dotazov a pre viac informácií nás neváhajte kontaktovať.

The post Získajte dôveru vo váš biznis! Ako si zlepšiť reputáciu a čo je index daňovej spoľahlivosti? appeared first on Taxlaw.

Samozdanenie a intrakomunitárny obchod: Jednoduchý pohľad na DPH v medzinárodnom obchode

lukas — Mon, 12 Jan 2026 06:42:24 +0000

Zároveň bol popritom implementovaný nový zákon č. 222/2004 Z. z.. Predtým sme sa s týmto pojmom nestretávali, pretože dovoz tovarov a služieb bol kontrolovaný colne a zahŕňal DPH. V tomto článku si teda priblížime samozdanenie v kontexte medzinárodného obchodu.

Základné pojmy

Predtým ako sa pustíme do tejto problematiky, vysvetlime si základné pojmy:

Zdaniteľná osoba je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem. Táto osoba je daňovým subjektom, ktorý môže byť platca alebo neplatca DPH.

V prípade subjektu, ktorý nie je platcom DPH, sa postupuje rovnakým spôsobom, ako keby išlo o tuzemské dodanie tovaru. Tovar musí byť zdanený príslušnou sadzbou dane podľa zákona o DPH. A daň musí byť zahrnutá v rámci daňového priznania k DPH. Tovar je teda dodávaný za cenu vrátane dane.

Ak subjekt je platcom DPH, podmienkou dodania pri intrakomunitárnom obchode je registrácia pre DPH, tzn. že musí mať pridelené „identifikačné číslo pre DPH“ v krajinách EÚ.

Samozdanenie je proces, pri ktorom je platca DPH povinný uplatniť DPH v cene predaných tovarov a služieb. Zároveň má nárok na odpočet DPH z prijatých plnení; tento proces prebieha medzi dodávateľom a odberateľom. Výstup aj vstup DPH pri samozdanení vykoná tá istá osoba, t.j. odberateľ. Odperateľ prijíma od dodávateľa faktúru za dodaný tovar alebo služby avšak bez DPH, ktorú si je povinný sám vypočítať a odviesť štátu.

V Zákone o DPH (č. 222/2004 Z. z.) sa rozlišujú dva spôsoby nákupu zo zahraničia:

Intrakomunitárne obchody, ktoré predstavujú výmenu tovarov a služieb medzi krajinami EÚ. Ide o obchody, ktoré nepodliehajú DPH, nakoľko sa tu uskutočňuje tzv. samozdanenie. V tomto článku sa zaoberáme prevažne týmto spôsobom nákupu zo zahraničia.
Dovoz tovarov a služieb z tretích krajín, kde sa DPH platí ako zvyčajne.

Intrakomunitárne obchody

Pri dodaní tovaru medzi platiteľmi DPH je obchod predmetom dane v štáte dodávateľa, kde je oslobodený od DPH. Predmetom dane je aj v štáte odberateľa, kde vzniká povinnosť odviesť daň.

V prípade tohto typu obchodu pôjde o dodanie tovaru do iného členského štátu. Ide o tzv. zdaniteľné plnenie s nárokom na odpočet z dane (DPH). Tovar je teda dodávaný za cenu bez dane. Za dodaný tovar s nárokom na oslobodenie sa však považujú len také dodania, pri ktorých je tovar skutočne odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a je dodávaný osobe registrovanej k DPH v inom členskom štáte.

Platca, ktorý uplatní nárok na oslobodenie z titulu intrakomunitárneho plnenia, nesie dôkazné bremeno a je povinný preukázať splnenie podmienok na uplatnenie oslobodenia.

Obstarávateľ tovaru je povinný toto zabezpečenie, tzv. intrakomunitárnu akvizíciu riadne priznať a zdaniť príslušnou sadzbou DPH v rámci svojho daňového priznania k DPH. Sadzba DPH je daná na základe zákonov krajiny. Údaje s intrakomunitárnym plnením, ktoré je oslobodené od DPH, a údaje o intrakomunitárnej akvizícii platca uvádza v rámci svojho daňového priznania k DPH – súhrnný výkaz. Úlohou odberateľa je vykonať „samozdanenie“. K zdaňovaniu obchodu dochádza v štáte odberateľa*, t. j. v štáte konečného spotrebiteľa.

*Štát odberateľa je miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu, teda je to miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k odberateľovi. Ide o základné pravidlo určenia miesta nadobudnutia tovaru z iného členského štátu, ktoré je vždy v tom členskom štáte, kde sa preprava tovaru skončí.

Samozdanenie u odberateľa

Odberateľ si zo sumy tovaru alebo služby uvedenej bez DPH sám vypočíta DPH v platnej sadzbe (20%) a túto čiastku uvedie v daňovom priznaní pre DPH ako DPH na výstupe (ide o DPH, ktorú musí zaplatiť štátu).

Odberateľ, ktorý je platiteľom DPH – registrovaný pre DPH v zmysle Zákona o DPH si môže odpočítať DPH na vstupe; odpočítať daň na vstupe si môže z tovarov a služieb, ktoré nadobudol z iného členského štátu EÚ.

Princíp samozdanenia spočíva v tom, že odberateľ si sám vypočíta daň z nadobudnutia tovarov a služieb, uvedie ju v daňovom priznaní na vstupe a výstupe; to znamená, že odberateľ nezaplatí žiadnu daň dodávateľovi ani štátu, a tovar resp. službu nadobúda odberateľ bez DPH.

Samozdanenie u dodávateľa

Dodávateľ tovaru alebo služby nie povinný odviesť štátu daň; táto povinnosť vzniká odberateľovi; z uvedeného vyplýva, že povinnosť odviesť DPH sa stretne s právom odpočítať si zaplatenú DPH u jednej a tej istej osoby, t. j. odberateľa tovaru alebo služby.

V súčasnosti sa princíp samozdanenia – intrakomunitárne obchody v rámci platnej legislatívy uskutočňuje nielen medzi krajinami EÚ, ale aj v rámci tuzemských obchodov; jedná sa najmä o vybranú oblasť dodávky tovarov a služieb, ktorú presne určuje platný Zákon o DPH.

Pri plošnom zavedení mechanizmu samozdanenia na všetky dodania tovarov a služieb by sa žiadna daň medzi podnikateľmi nefakturovala, a až posledný podnikateľ v distribučnom reťazci by vyfakturoval daň konečnému spotrebiteľovi. V takom prípade by sme tu však už nemali DPH, ale daň z maloobchodného predaja (retail sales tax).

Legislatíva EÚ nedovolí plošne zavedenie samozdanenia medzi podnikateľskými subjektami a dôvodom sú zlé skúsenosti pri výbere dane z maloobchodného predaja v 60. a 70. rokoch minulého storočia. DPH sa vyberá postupne na všetkých stupňoch výrobného a distribučného reťazca od všetkých zapojených podnikateľov – platcov DPH. Pri dani z maloobchodného predaja za odvedenie celej dane do štátneho rozpočtu zodpovedá posledný podnikateľ v distribučnom reťazci.

Ak máte akékoľvek otázky ohľadom samozdanenia alebo iných daňových či účtovných vecí, neváhajte nám napísať na taxlaw@taxlaw.sk. Alebo nás sledujte na našom FB aby vám žiadne novinky neunikli. Sme daňoví advokáti z Taxlaw, ktorí Vám prinášajú slobodné podnikanie. Aby ste robili to, čo Vám ide najlepšie.

The post Samozdanenie a intrakomunitárny obchod: Jednoduchý pohľad na DPH v medzinárodnom obchode appeared first on Taxlaw.

Nový zákon o dorovnávacej dani. Koho sa týka a čo by ste mali vedieť?

lukas — Mon, 12 Jan 2026 06:34:25 +0000

Návrh ešte nie je právoplatný, no napriek tomu už stihol vyvolať obavy a dotazy. Tie by však nemali byť oprávnené. Zavedením tejto reformy by Slovensko malo nielen zabezpečiť vyššie príjmy do štátneho rozpočtu, ale i implementovať tzv. *Pilier 2 iniciatívy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) k reforme medzinárodného zdaňovania, čo je v rámci EU našou povinnosťou.

*Pilier 2 alebo druhý pilier reformy OECD v oblasti medzinárodného zdaňovania je vlastne dohoda, ktorá umožňuje zavedenie minimálnej dane. Jej cieľom je zabezpečiť rovnocenné zdaňovanie a minimalizáciu úniku daní.

Príklad: Medzinárodné firmy sa často vyhýbajú plateniu daní v jednej krajine s cieľom získať daňové výhody v inej krajine. Práve tomuto sa snaží táto iniciatíva zabrániť.

Pre viac informácií o tejto dohode čítajte tu.

Ako by mal daný zákon fungovať?

V skratke ide o to, že firmy by mali platiť minimálne 15 % dane zo svojich ziskov. Týka sa to veľkých firiem, ktoré majú ročný obrat od 750 miliónov EUR vyššie.

Ako príklad si predstavte, že veľká zahraničná firma má pobočku na Slovensku, odkiaľ má zisky. Slovensku by však odviedla len 10% na daniach a zvyšných 5% by bolo zdanených v krajine, kde sa nachádza materská firma. Po zavedení európskej smernice o minimálnej dani bude však týchto 5% zdanených na Slovensku ako dorovnávacia daň. Vďaka tomu, následne tieto financie skončia v štátnom rozpočte Slovenskej Republiky.

Viac sa môžete dozvedieť priamo v návrhu zákona o dorovnávacej dani alebo na webe Ministerstva financií SR.

Zaujímajú Vás podobné články? Je určitá téma, o ktorej by ste sa chceli dozvedieť viac? Neváhajte nás kontaktovať a písať nám Vaše otázky i dotazy na taxlaw@taxlaw.sk. Sme tu pre Vás a prinášame Vám slobodné podnikanie.

Článok spracovala Brigita Vachová.

The post Nový zákon o dorovnávacej dani. Koho sa týka a čo by ste mali vedieť? appeared first on Taxlaw.

Daňová exekúcia

lukas — Mon, 12 Jan 2026 06:31:25 +0000

Daňová kontrola a daňová exekúcia sú dva odlišné pojmy.

Daňová kontrola je proces, v ktorom daňový úrad skúma a overuje daňové záznamy a dokumenty daňovníka alebo firmy (bližšie sme sa tejto problematike venovali v predchádzajúcich článkoch Daňová kontrola a Kedy môže prísť daňová kontrola?

Zatiaľ čo daňová kontrola je preventívnym opatrením, daňová exekúcia vzniká ako reakcia na nezaplatené dlhy. Je to postup, v ktorom sa orgány verejnej moci snažia vymôcť nezaplatené dane a poplatky. Vysoké daňové zaťaženie a ekonomické fluktuácie môžu viesť k situácii, keď jednotlivci, podnikatelia alebo firmy nestíhajú splácať svoje daňové povinnosti. Preto je dôležité vedieť, čo nasleduje a aké opatrenia môžu byť prijaté na predchádzanie tejto situácii.

Kto je daňový exekútor?

Je to právna osoba, ktorá sa špecializuje na vymáhanie nezaplatených daní a poplatkov. Má za úlohu zabezpečiť, že daňové povinnosti sú riadne splnené a nezaplatené dlhy sú vymožiteľné v súlade so zákonom.

Toto môže zahŕňať konfiškáciu majetku, vykonávanie blokácií na bankových účtoch, získavanie informácií o majetku dlžníka a iné právne opatrenia, ktoré majú za cieľ dosiahnuť plnenie daňových povinností.

Jeho náplň práce teda obsahuje:

vymáhanie daňových nedoplatkov v zákonnom konaní
prípravu rozhodnutí súvisiacich s daňovou exekúciou (zrážky zo mzdy, predaj hnuteľných a nehnuteľných vecí, výkon dražieb)
ukladanie pokút

Pre daňovníkov je daňový exekútor dôležitým kontaktom, môže poskytnúť informácie o povinnostiach, termínoch a možnostiach riešenia situácií, v problematických prípadoch.

Daňová exekúcia: Kedy a prečo k nej zvyčajne dochádza?

K daňovej exekúcii dochádza, keď jednotlivec, podnik alebo organizácia nesplní svoje daňové povinnosti. Dôvody prečo dochádza k daňovej exekúcii sú rôznorodé. Zvyčajne súvisia s nedostatočnou schopnosťou alebo neochotou dlžníka splatiť svoje daňové dlhy.

Situácia končí daňovou exekúciou v prípadoch, keď majú daňovníci finančné problémy a pritom sa snažia tvrdo pracovať, aby udržali svoje podniky. Peniaze ktoré majú používajú na iné dôležité veci, ktoré ich firmy potrebujú. Často riešia urgentné potreby, ako sú energie, materiály na výrobu produktov či vyplácanie miezd ich pracovníkom. Daňovníci teda nevenujú dostatočnú pozornosť možnosti daňovej exekúcie. Nasledovné ignorovanie správ a nedostatočná komunikácia s úradmi môže situáciu zhoršiť.

Ako sa dá predchádzať daňovej exekúcii?

Nikto sa s podobným problémom nechce stretnúť, preto sa pozrieme i nato, ako ho eliminovať. Existuje niekoľko osvedčených postupov, ktoré môžu pomôcť:

Dôsledné vedenie účtovníctva: Presné vedenie účtovníctva pomáha identifikovať potenciálne problémy skôr a nájsť riešenia včas.
Platenie daní včas: Je dôležité dodržiavať termíny platenia daní a poplatkov. To zabraňuje vzniku nedoplatkov a tým aj následných exekučných opatrení.
Finančný plán: Správny finančný plán a tvorba rezerv na nečakané výdavky pomôže zabezpečiť, že peniaze na plnenie daňových povinností budú vždy k dispozícii.
Profesionálna pomoc: Spolupráca s daňovým poradcom alebo právnikom s odbornosťou v danej oblasti vám pomôže správne plánovať a dodržiavať daňové povinnosti.
Aktívna komunikácia: V prípade, že sa dostanete do finančných problémov, je dôležité komunikovať so svojim daňovým exekútorom alebo príslušným daňovým úradom. Môžu ponúknuť riešenia na zmiernenie ťažkostí.

Daňová exekúcia je zložitý proces, ktorý môže mať závažné následky pre jednotlivcov aj firmy. Prevencia a informovanosť sú kľúčovými faktormi na zníženie rizika vzniku tejto situácie. Dôsledné plnenie daňových povinností, profesionálna pomoc a transparentná komunikácia môžu byť rozhodujúce pre to, aby sa predišlo nežiaducim následkom exekúcie.

Obráťte sa na nás a podobných problémov sa nemusíte obávať. V Taxlaw sme tu preto, aby sme Vás obhájili pri daňových kontrolách, vyriešili daňové spory a zároveň dohliadli na Vaše účtovníctvo. Sledujte nás na našom FB aby Vám nič neuniklo.

Text spracovala a upravila Brigita Vachová.

The post Daňová exekúcia appeared first on Taxlaw.

Daňová kontrola

lukas — Mon, 12 Jan 2026 06:14:01 +0000

Aby sa však predišlo zbytočným obavám, je dôležité poznať svoje práva a povinnosti. Správcovia dane nesmú prekročiť svoje právomoci a povinnosti, a to isté platí aj pre daňových poplatníkov. Ak máte právo, musíte splniť svoju povinnosť, a naopak, ak máte povinnosť, správca dane musí konať zodpovedne a zaručiť vám vaše práva.

Čo je to daňová kontrola?

Daňovú kontrolu u nás definuje a postup pri nej upravuje zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní – daňový poriadok. Podľa §44 ods. 1 Daňového poriadku: „Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu.“

Daňová kontrola je činnosť správcu dane, ktorá má za úlohu správne určiť a zabezpečiť úhradu dane. Vykonáva sa na základe zákona a zameriava sa na zisťovanie a overovanie skutočností, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľa. Je to len jedna z častí kontrolnej činnosti a jej výsledkom nie je rozhodnutie, ale len podklad pre rozhodnutie.

Správcu dane pri jeho činnosti obmedzuje zákon

Aj keď daňový subjekt musí podstúpiť daňovú kontrolu, táto kontrola nie je neobmedzená. Správca dane musí rešpektovať základné zásady a práva všetkých zúčastnených osôb, ako je to pri akomkoľvek inom postupe správnych orgánov.

Pri daňovom konaní alebo aj v akomkoľvek konaní s orgánmi štátu, je potrebné mať na pamäti čl. 2 prvej hlavy, prvého oddielu Ústavy Slovenskej republiky, ktorý v odseku 2 hovorí:

„Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.„

Na základe výroku vyššie je zrejmé, že správca dane, ktorý vystupuje ako štátny orgán, môže pri výkone daňovej kontroly konať iba v rámci zákona a iných právnych noriem, ktoré mu boli poverené. To znamená, že ak zákon niečo výslovne nedovoľuje, správca dane to nesmie robiť. Na rozdiel od občanov, ktorí môžu konať všetko, čo nie je zákonmi zakázané, štátny orgán môže konať iba to, čo mu je explicitne dovolené. Ak by správca dane porušil tieto zásady, jeho konanie by bolo nezákonné a mohlo by mať vážne následky. Preto sa musí správca dane pri daňovej kontrole držať prísnych pravidiel a dodržiavať všetky zákony a predpisy.

Dôležité body:

Správca dane môže požadovať iba to, čo je vymedzené zákonom a nič viac.
Ak nie je vec, doklad alebo konanie vymedzené vo vymedzení predmetu kontroly, správca dane nemôže od daňového subjektu žiadať, aby to poskytol.
Daňovník nemusí správcovi dane radiť, pretože to nie je jeho povinnosť.

Práva daňovníka

Práva a povinnosti daňového subjektu pri daňovej kontrole, definuje § 45 Daňového poriadku. V tomto článku sa bližšie pozrieme na práva daňovníka. Povinnosti, ktoré má daňovník voči správcovi dane nájdete v ďalšom článku.

Právo na predloženie písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly; služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec.

Daňový subjekt má právo vedieť, kto a ako bude kontrolovať jeho dane. Zamestnanec správcu dane musí bez vyzvania predložiť poverenie alebo preukaz, ktorým sa riadne preukáže. Ak zamestnanec správcu dane neukáže poverenie alebo nie je jasné, o aké dane a obdobie ide, daňový subjekt nie je povinný poskytnúť súčinnosť kontrolórovi.

Ak príde daňový kontrolór, musí Vám ukázať svoj preukaz alebo poverenie. Ak tak neurobí, nie ste povinný mu poskytnúť súčinnosť a nemusíte mu umožniť vykonať daňovú kontrolu.

Právo byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami.

Toto právo zahŕňa v sebe aj povinnosť takýto druh rokovania umožniť. Správca dane má právo rokovať pri výkone daňovej kontroly so zamestnancami daňového subjektu a tento musí mať možnosť byť na takomto rokovaní prítomný. Neznamená to však, že ak daňový subjekt nie je prítomný tak nemožno takéto rokovanie vykonať, či neskôr použiť ako podklad k daňovej kontrole, či ako podklad k rozhodnutiu. Daňový subjekt má právo dané právo nevyužiť. Ak by však došlo k rokovaniu správcu dane so zamestnancom daňového subjektu bez prítomnosti daňového subjektu bez jeho vedomosti alebo bez možnosti sa zúčastniť, išlo by o nezákonný postup.

Ak príde kontrolór, máte právo byť prítomný na rokovaní. Musíte však povoliť správcovi dane rokovanie s Vašimi zamestnancami. Ak sa rokuje bez Vášho súhlasu alebo vedomosti, je to nezákonné a nemôže to byť použité pri rozhodovaní.

Právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia

Daňový subjekt má právo navrhnúť dôkazy, ktoré by mohli pomôcť pri určovaní dane. Správca dane je povinný preukazovať len skutočnosti dôležité pre určenie dane. Ak správca dane odmietne navrhnutý dôkaz, ktorý je podstatný pre správne určenie dane, konanie by bolo v rozpore so zákonom. V konaní počas daňovej kontroly je to práve správca dane, ktorý vykonáva a vedie dokazovanie. Správca dane hodnotí, či je ten a ten dôkaz potrebné vykonať alebo nie.

Nebojte sa navrhnúť vlastné dôkazy, ktoré vám môžu pomôcť. Správca dane môže pochybiť a rázom budete mať lepšiu východiskovú pozíciu.

Právo nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu

Toto právo reflektuje skutočnosť, že ako podnet a podklad k daňovej kontrole, môže slúžiť miestne zisťovanie u iného daňového subjektu. Ide o tzv. krížovú kontrolu. Ak je teda vykonané takéto miestne zisťovanie, správca dane je povinný o takomto miestnom zisťovaní informovať daňový subjekt a to vždy, ak sa takéto zisťovanie uskutoční.

Predstavte si, že daňový úrad má podozrenie, že podnik A neplatí všetky dane, ktoré by mal. Aby si overil svoje podozrenie, daňový úrad môže navštíviť podnik B, ktorý má s podnikom A obchodné vzťahy. Ak by sa v tom podniku B zistilo, že podnik A naozaj niektoré dane neplatí, tak táto informácia by mohla byť použitá ako dôkaz proti podniku A počas daňovej kontroly. Práve preto majú daňoví poplatníci právo nahliadnuť do zápisnice z tohto miestneho zisťovania, aby sa mohli presvedčiť, či sa správca dane riadil všetkými pravidlami a či použil správne informácie pri kontrole.

Právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní

Pri uplatňovaní tohto práva sa prax opera o judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý konštatuje, že o výsluch svedka ide vždy v situácii, ak sa osoba vyjadruje k okolnostiam a skutočnostiam týkajúcich sa tretej osoby.

Využívajte svoje právo a pýtajte sa svedkov a znalcov otázky na ústnom pojednávaní v súvislosti s daňovou kontrolou.

O každom takomto výsluchu má správca dane povinnosť upovedomiť vás a umožniť vám prítomnosť na ňom.

Právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

Toto právo vyplýva z ústavného práva na prerokovanie veci v prítomnosti dotknutej osoby a k právu vyjadrovať sa ku skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu. Z tohto práva vyplýva povinnosť správcu dane oboznámiť daňový subjekt so všetkými zisteniami a dôkazmi, ktoré v priebehu daňovej kontroly zabezpečil a zadovážil. Správca dane, zároveň má povinnosť daňovému subjektu oznámiť ako jednotlivé dôkazy a skutočnosti získal či zabezpečil.

Ak by skutočnosť či dôkaz boli získané v rozpore so zákonom, nemohlo by takto zistená skutočnosť či získaný dôkaz byť použitý ako podklad daňovej kontroly či následného rozhodnutia.

Máte právo byť informovaný o všetkých zistených skutočnostiach a dôkazoch, ktoré sa týkajú vašej dane, a tiež sa k nim vyjadriť. Rovnako môžete po správcovi dane požadovať, aby v protokole boli uvedené vyjadrenia k nim.

Právo nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

Ak ste zapožičali správcovi dane doklady, máte právo počas úradných hodín do týchto dokladov opakovane nahliadať.

Toto sú teda vaše práva počas daňovej kontroly. V ďalšom článku sa bližšie pozrieme na povinnosti daňovníka, ktoré sú tiež dôležitou súčasťou daňovej kontroly. Ak by ste mali akékoľvek otázky, alebo by ste mali záujem o správu účtovníctva, advokátske služby či analýzu spoločnosti, neváhajte a kontaktujte nás. Sme profesionáli, ktorí sú súčasťou Vášho podnikania. Spolu tvoríme úžasné veci.

Text je vypracovaný a upravený na základe článku z dňa 8.2.2018 s názvom Daňová kontrola, ktorého autorom je JUDr.Ing.Peter Slávik PhD. Link: http://rolick.sk/sk/blog/7/danova-kontrola

Text spracoval a upravil David Zetocha.

The post Daňová kontrola appeared first on Taxlaw.

Daňová kontrola a hrozba väzenia: Prečo požiadať o pomoc advokáta?

lukas — Mon, 12 Jan 2026 05:58:33 +0000

Ak uvažujeme čisto štatisticky, tak denne sa začne viac ako 21 kontrol. Z tohto počtu je až 66 % zameraných na kontroly daní z pridanej hodnoty, ktorá okrem finančných následkov môže mať aj trestnoprávny dopad.

Zákon hovorí presne

Podľa § 277a Trestného zákona ten, kto neoprávnene vo väčšom rozsahu uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty (DPH) alebo spotrebnej dane v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, potrestá sa odňatím slobody na 4 až 10 rokov.

Čo je neoprávnené uplatnenie?

Neoprávnené uplatnenie je také uplatnenie DPH, ktoré si subjekt uplatní na tovar alebo službu, ktorá nesúvisí s podnikaním. Ak si teda uplatní podnikateľ DPH na niečo, čo síce nadobudol alebo aj zaplatil ako podnikateľ, avšak táto vec či služba neslúži na jeho podnikanie, tak došlo k neoprávnenému uplatneniu.

Väzenie za daňový podvod

Ďalším znakom trestného činu daňového podvodu je väčší rozsah, teda akú hodnotu si daný subjekt uplatňuje. Trestný zákon definuje, že ide o sumu 2660 EUR. Ak teda daňový subjekt uplatní DPH vo výške 2660 EUR a viac na vec alebo službu, ktorá nesúvisí s jeho podnikaním, vystavuje sa hrozbe trestného stíhania a sankcii od 4 do 10 rokov odňatia slobody.

Ako to funguje v praxi?

Suma 2660 EUR je suma DPH, ktorá je pri základe 13 300 EUR, spolu s DPH ide o čiastku 15 960 EUR. Ak u Vás prebieha daňová kontrola, zrejme sa na nej zúčastňuje účtovník daňového subjektu. Len málokto si pri pojme daňová kontrola spomenie na advokáta. Je však potrebné sa zamyslieť nad podstatou daňovej kontroly. Ide o čisto formalistický proces – fakty preukazuje správca dane, daňový subjekt si má strážiť len svoje práva.

Pokiaľ dôjde k situácii, že správca dane počas kontroly „vyhodí“ uplatnenú DPH na sumu 2660 EUR a viac, nastávajú dve situácie – uznanie alebo odvolanie.Daňový subjekt, ak išlo o nadmerný odpočet, musí predmetnú sumu vrátiť. Ak išlo o daň v inej výške, musí daň doplatiť.

Ako väčšinou končia daňové kontroly?

V praxi sa daňový subjekt často rozhodne záver správcu dane bez ďalšieho uznať a predmetnú sumu uhradí. Robí sa to preto, lebo daňový subjekt si nechce pohnevať správcu, alebo je mu pohodlnejšie zaplatiť, ako sa naťahovať ďalej. Zväčša sa tak robí aj na odporúčanie účtovníka.

Očami trestného práva

Ak sa na situáciu pozrieme ako na trestný čin podľa § 277a, získame nový pohľad na problém. Pokiaľ daňový subjekt uznal, že si uplatnil DPH neoprávnene a ešte aj uhradil túto sumu, tak sa vlastne priznal k trestnému činu. Sám, bez akéhokoľvek nátlaku, akejkoľvek objektívnej situácie, sa práve podnikateľ priznal k spáchaniu trestného činu.

Správca dane skôr alebo neskôr takto vyhodnotený spis prepošle orgánom činným v trestnom konaní a tie začnú konať. Vec je jasná, ku skutku došlo, je jasné kto ho spravil, dokonca sa tá osoba aj priznala a vyšetrovateľovi nič nebráni v ďalšom postupe.

Nechýba tu niečo? No chýba. Chýba tu právo, chýba tu zákon. Chýba tu presne to, čomu sa venujeme my z www.taxlaw.sk. Ako advokáti sa špecializujeme práve na daňovú kontrolu. Je našou úlohou od počiatku až do konca strážiť, aby bol dodržiavaný zákon a aby sa nestalo niečo také, že sa klient bezdôvodne dozná k trestnému činu.

Situácii, kedy sa takto daňový subjekt dostal do trestnoprávnych patálií len tým, že sa nechcel dohadovať so správcom dane, je v ostatnej dobe neúrekom.

Prečo požiadať o pomoc advokáta?

Proces daňovej kontroly je veľmi formalizovaný proces a ak daňový subjekt nepozná všetky svoje práva, môže sa dostať do veľmi nepríjemných situácií. My sme sa rozhodli našu advokátsku kanceláriu zamerať výhradne na daňové kontroly, pretože vidíme, že daňové subjekty sú vystavené napospas nespravodlivosti. Už niekoľko rokov zastupujeme klientov pri daňových kontrolách od začatia kontroly často až po súdne konanie.

Je lepšie mať pri kontrole advokáta, ako potom rozmýšľať cez mreže, čo sa vlastne stalo.

JUDr. Ing. Peter Slávik, PhD

Advokát

Sledujte nás aj na našom FB, aby Vám nič neuniklo. Ďaľšie články nájdete tu.

The post Daňová kontrola a hrozba väzenia: Prečo požiadať o pomoc advokáta? appeared first on Taxlaw.

Nezaplatenie dane z dôvodu pandémie

lukas — Mon, 12 Jan 2026 05:56:15 +0000

Vieme, či nám ostane na výplaty pre našich zamestnancov, na nákup vstupov či na iné základné funkčnosti podniku? Zamestnanec alebo štát? Je možné, aby si podnikateľ nesplnil svoju povinnosť voči štátu a nebol za to sankcionovaný? Je! V tomto článku sa pozrieme na povinnosti voči správcovi dane, teda na podanie alebo zaplatenie dane, či už ide o daň z príjmov, alebo o daň z pridanej hodnoty.

Paragraf 29 zákona č. 563/2009 Z. z. daňového poriadku upravuje situáciu, keď dôjde k zmeškaniu lehoty. V jednoduchosti to znamená, že si povinná osoba – platiteľ dane, nesplní povinnosť v zákonom predpísanej lehote. Napríklad nezaplatí daň z pridanej hodnoty do 25. dňa po skončení zdaňovacieho obdobia. Na príklade dane z pridanej hodnoty možno jednoducho vysvetliť spomínaný paragraf. Podľa § 78 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty má platiteľ dane dve povinnosti:

podať daňové priznanie,
zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť.

Obe tieto povinnosti je potrebné splniť. V praxi teda môžu nastať nasledujúce situácie:
a) Platiteľ dane nepodal daňové priznanie a nezaplatil vlastnú daňovú povinnosť.
Počet nesplnených zákonných povinností: 2.
b) Platiteľ dane podal daňové priznanie a nezaplatil daň.
Počet nesplnených zákonných povinností: 1.
c) Platiteľ dane nepodal daňové priznanie a zaplatil daň.
Počet nesplnených zákonných povinností: 1.
d) Platiteľ podal daňové priznanie a zaplatil daň.
Počet nesplnených zákonných povinností: 0.

Ak nastane niektorá zo situácií, ktoré sa spomínajú v bodoch a, b alebo c, je namieste uvažovať nad spomenutým § 29 daňového poriadku. Daňový poriadok upravuje povinnosť správcu dane odpustiť zmeškanie lehoty, keď platiteľ dane nedodrží zákonnú lehotu. Je to povinnosť správcu dane, nie možnosť. Paragraf 29 ods.1 daňového poriadku hovorí, že správca dane, ako aj ministerstvo či finančné riaditeľstvo odpustia zmeškanie lehoty zo závažných dôvodov, ak o to subjekt požiada a ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon.

Aké sú teda podmienky na odpustenie:

Existencia dôležitých dôvodov

Na základe uznesenia vlády č. 45/2020 Z. z. z 15.3.2020 bol na území Slovenskej republiky vyhlásený núdzový stav, a teda ide o veľmi dôležitú situáciu/dôvod. Na základe tohto uznesenia bolo vydané Opatrenie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri ohrození verejného zdravia č. OLP/2595/2020 zo dňa 15.3.2020, ktoré nariaďovalo zatvoriť všetky maloobchodné prevádzky a všetky prevádzky poskytujúce služby, okrem výnimiek, ktoré boli uvedené v opatrení alebo boli prijaté neskôr. Ak teda platiteľ dane je povinný uzavrieť svoje prevádzky, je to dostatočne vážny dôvod, aby došlo k odpusteniu lehoty.

Ak platiteľ dane nie je priamo dotknutý opatreniami ústredných orgánov, je namieste úvaha, ako sa ho dotýkajú trhové obmedzenia alebo obmedzenia jeho dodávateľov či odberateľov. Podľa aktuálneho stavu sa predmetným Opatrením zatvorili všetky prevádzky poskytujúce služby, a teda aj účtovné spoločnosti. Ak teda platiteľ dane je prevádzka, ktorá nemá obmedzenú činnosť, alezveril vedenie účtovníctva tretej osobe, tak nemá možnosť vynútiť od tejto osoby plnenie v podobe prípravy daňového priznania či vedenia účtovníctva, keďže táto spadá pod prevádzku poskytujúcu služby a počnúc dňom 16.3.2020 6:00 hod. je táto prevádzka zatvorená. Tieto dôvody budú pretrvávať až dovtedy, kým vláda alebo zákonodarný zbor nerozhodnú inak, a teda sú objektívne.

Podanie žiadosti

Za súčasného právneho stavu nie je možné odpustiť lehotu bez návrhu, resp. bez toho, aby daný subjekt o toto odpustenie požiadal. Túto žiadosť nie je potrebné podávať v deň pôvodnej lehoty, ktorá bude zmeškaná. Žiadosť je potrebné podať do 30 dní od pominutia spomínaného dôležitého dôvodu. Teda ak ústredné orgány rozhodnú o zrušení mimoriadnej situácie či stavu, tak od účinnosti tohto rozhodnutia treba žiadosť podať do 30 dní.

Podať zmeškaný úkon

Ďalšou podmienkou na priznanie odpustenia lehoty je podať, resp. realizovať predmetný zmeškaný úkon, a to v rovnakej lehote, ako je lehota na podanie žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty, podľa predchádzajúceho bodu

Záverom tohto textu je, že ak existujú dôležité dôvody, tak štát, ergo správca dane, má povinnosť odpustiť platiteľovi dane nesplnenie si určitých povinností, na úkor vyššieho záujmu. Ak teda doposiaľ nebolo bežné, že sa žiada o odklad alebo odpustenie zmeškania lehoty na podanie DPH, práve v tejto situácii je namieste otázka odpustenia zmeškanej lehoty. Netreba vytvárať paniku, túto žiadosť podávame, až keď sa situácia vráti do normálu a keď sme reálne schopní splniť si všetky povinnosti, ako nám zákon prikazuje.

The post Nezaplatenie dane z dôvodu pandémie appeared first on Taxlaw.

Daňová kontrola živnostníka

lukas — Mon, 12 Jan 2026 05:55:21 +0000

Ničoho sa však nemusíte obávať, ak viete, čo vás čaká a ako to prebieha. Práve preto sa v nasledujúcom článku budeme venovať daňovej kontrole živnostníkov.

Prečo sa správca dane rozhodol, že daňová kontrola bude vykonaná práve u mňa?

Účelom daňovej kontroly je zistiť alebo preveriť skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie hmotnoprávnych daňových predpisov (ide väčšinou o právne predpisy, ktorých predmetom sú spotrebné dane). Pri svojej činnosti je však správca dane, ktorým je daňový úrad, colný úrad ale obec, obmedzený zákonom – kontrolu môže u živnostníka vykonať len v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie jej účelu. Správca dane, resp. jeho zamestnanec určuje, v akom rozsahu daňovú kontrolu vykoná.

Pri daňovej kontrole platí, že živnostník musí byť o jej výkone vopred informovaný, čo správca dane realizuje prostredníctvom oznámenia správcu dane o daňovej kontrole, a to doručením do vlastných rúk. Je nutné, aby oznámenie obsahovalo viaceré zákonom stanovené náležitosti, a to najmä deň začatia daňovej kontroly. Pokiaľ však na strane živnostníka existuje dôvod, pre ktorý nemožno začať v stanovený deň výkon daňovej kontroly, je povinný túto skutočnosť do ôsmich dní odo dňa doručenia oznámiť správcovi dane a dohodnúť sa na novom dátume. Platí však, že daňovú kontrolu možno začať najneskôr v 40. deň odo dňa doručenia oznámenia.

Je dôležité, aby ste boli informovaný o priebehu kontroly

Ďalej je dôležité vymedziť si miesto výkonu daňovej kontroly. Daňová kontrola sa poväčšine vykonáva u daňového subjektu alebo na mieste, kde si to účel kontroly vyžaduje, t. j. správca dane môže kontrolu uskutočniť aj u živnostníka v byte či dome, ktorý živnostník používa ako miesto podnikania.

V oznámení o daňovej kontrole je potrebné presne uviesť aj druh kontrolovanej dane – pričom môže ísť o daň z príjmov, daň z pridanej hodnoty, spotrebné či miestne dane. Súčasne s určením kontrolovanej dane správca dane vymedzí aj kontrolované zdaňovacie obdobie a kontroluje len doklady a iné veci, ktoré sa tejto dane a zdaňovacieho obdobia týkajú (ak nedôjde k rozšíreniu kontroly).

Správca dane vám v oznámení určí lehotu na predloženie dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s tým, že ich nepredloženie má určité následky. Naše skúsenosti z praxe sú také, že medzi najčastejšie žiadané doklady patrí napr. hlavná kniha, pokladničné doklady, dodávateľské či odberateľské faktúry, daňové priznania, dodacie listy, protokoly a pod.

Kedy vám nemusí byť oznámená daňová kontrola?

Daňová kontrola sa však môže začať aj v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, a to v prípade, ak správca dane zisťuje oprávnenosť nároku na vrátenie nadmerného odpočtu.

Taktiež je možné začať daňovú kontrolu aj bez jej oznámenia, a to v prípade, ak to vyžaduje osobitný predpis (o spotrebných daniach), ďalej ak o to požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo v prípade dôvodného podozrenia, že by mohli byť účtovné doklady pozmenené. Aj v tomto prípade sa spisuje zápisnica – dňom jej spísania sa začína daňová kontrola.

Vaše práva a povinnosti pri daňovej kontrole

V rámci daňovej kontroly má živnostník ako kontrolovaný subjekt voči správcovi dane rôzne práva, ale aj povinnosti. Živnostník má napríklad právo na to, aby sa mu zamestnanec pri výkone kontroly preukázal písomným poverením a služobným preukazom. Pokiaľ mu zamestnanec takéto poverenie nepredloží ani na vyzvanie, živnostník mu nemusí umožniť vykonať daňovú kontrolu, resp. mu poskytnúť potrebnú súčinnosť.

Práva

Pri výkone daňovej kontroly je zamestnanec správcu dane oprávnený komunikovať aj so zamestnancami kontrolovaného subjektu, pričom ten má právo byť prítomný a rovnako tak mu túto komunikáciu aj umožniť. Neprítomnosť kontrolovaného subjektu, t. j. živnostníka, by mohla spôsobiť nezákonnosť daňovej kontroly. Na preukázanie svojich tvrdení má živnostník právo predložiť dôkazy alebo navrhovať tie, ktoré sám predložiť nemôže, ďalej má právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní (ak bude potrebné a nariadené), má právo vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam a tiež žiadať, aby jeho vyjadrenie bolo zaznamenané v protokole, a právo nahliadnuť do dokladov, ktoré požičal správcovi dane atď.

Povinnosti

Čo sa týka povinností, základom je umožniť zamestnancovi správcu dane vykonanie kontroly a zabezpečiť mu na to vhodné miesto a podmienky, rovnako ako aj umožniť mu vstup do svojho sídla či miesta podnikania. Ďalej ide o povinnosť kontrolovaného subjektu podať potrebné informácie a predložiť potrebné doklady spolu s ústnym alebo písomným vyjadrením. Živnostník má nielen právo predkladať dôkazy, ale je to i jeho povinnosťou, tak ako umožniť zamestnancovi správcu dane komunikáciu so svojimi zamestnancami. Výkon daňovej kontroly však nesmie neprimerane zasahovať do práv kontrolovaného subjektu.

Pokiaľ si správca dane zapožičia potrebné doklady (čo je živnostník povinný mu umožniť), ich prevzatie je potrebné potvrdiť buď samotným živnostníkom, alebo jeho zamestnancom. Správca dane je povinný tieto zapožičané doklady vrátiť najneskôr do 30 dní odo dňa ukončenia daňovej kontroly. V osobitných prípadoch je možné túto lehotu predĺžiť, a to aj opakovane, o čom správca dane kontrolovaný subjekt upovedomí písomne.

Daňová kontrola môže byť ukončená tromi spôsobmi

1. Najčastejším spôsobom je ukončenie doručením protokolu.

Protokol musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie správcu dane, číslo konania, identifikácia živnostníka ako kontrolovaného subjektu, predmet kontroly a zdaňovacie obdobie, identifikácia zamestnanca správcu dane, ktorý kontrolu vykonal, miesto a dátum začatia) aj súpis kontrolovaných dokladov, výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov a vyjadrenia kontrolovaného subjektu. Podstatnou náležitosťou je aj dátum vyhotovenia protokolu a vlastnoručný (príp. elektronický) podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vyhotovil protokol. Tento protokol je nutné doručiť spolu s výzvou správcu dane na vyjadrenie sa kontrolovaného subjektu v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 pracovných dní odo dňa doručenia. Zmeškanie lehoty sa neodpúšťa. Pokiaľ správca dane pri daňovej kontrole nezistí žiadny rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný subjekt zaplatiť alebo vykázať, či na ktorú si uplatnil nárok, výzva sa nezasiela.

2. Druhým spôsobom je doručenie oznámenia o určení dane podľa pomôcok.

Týmto spôsobom sa daňová kontrola končí v prípade, ak správca dane nemohol v dôsledku nesplnenia si povinností zo strany kontrolovaného subjektu vykonať daňovú kontrolu.

3. Posledný spôsob ukončenia daňovej kontroly je zánikom nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona o DPH.

To sa týka prípadu, keď daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti.

Treba mať na pamäti, že daňovú kontrolu je potrebné ukončiť do jedného roka odo dňa jej začatia. Správca dane je oprávnený aj na prerušenie daňovej kontroly písomným rozhodnutím, počas prerušenia táto jednoročná lehota neplynie.

The post Daňová kontrola živnostníka appeared first on Taxlaw.